podtrieda: Vajcorodce

Vajcorodce (Prototheria) sú malou skupinou cicavcov, ktoré sú rozšírené v Austrálii a na blízkych ostrovoch. S plazmi a vtákmi majú mnoho spoločných znakov: v kostre majú vyvinutú krkavčiu kosť, zobákovité a rohovinou potiahnuté čeľuste a majú močopohlavné ústroje - kloaku. Znášajú vajcia a majú nižšiu telesnú teplotu, ktorá kolíše medzi 26-35°C.

Na druhej strane majú aj spoločné znaky s cicavcami: ich telo pokrýva srsť, majú mliečne žľazy (ich vývody nie sú však zoskupené do mliečnych bradaviek, ale vyúsťujú rozptýlene na mliečnych plôškach brucha), bránicu, bezjadrové červené krvinky a v strednom uchu majú 3 sluchové kostičky.

Vajcorodce sa ďalej delia na dve čeľade :

čeľad Vtákopyskovité :

Vtákopysk divný (Ornithorhynchus anatinus) z čeľade vtákopyskovitých (Ornithorhynchidae) dosahuje dĺžku 60 cm. Má nápadný široký zobák podobný kačaciemu. Je to vajcorodý cicavec, ktorý podľa všetkého vajcia nielen znáša, ale ich aj vysedí. Samica vtákopyska nemá na bruchu vrecko ako vreckaté cicavce, preto znáša vajcia do pelecha, ktorý má na brehu vodného toku a tu zohrieva a kŕmi svoje mláďatá.

čeľad Ježurovité :

Ježura austrálska (Tachyglossus aculeatus) z čeľade ježurovitých (Echidnidae) dosahuje dĺžku len 6 cm. Ježury sú ťarbavé vajcorodé cicavce, ktoré majú pichliačmi porastené telo a úzky, rúrkovitý zobák. Znášajú vajcia, ale mláďatá živia produktom mliečnych žliaz na materskom tele, ktoré vyúsťujú do vrecka na bruchu. Ježury v ňom istý čas opatrujú vajcia, neskôr aj mláďatá, kým sa im nevyvinú pichliače. Žijú v austrálskom vnútrozemí.