Charakteristika cicacov

            Vyvinuli sa pred vyše 200 miliónmi rokov z ranej skupiny plazov, ktoré mali viacero znakov spoločných s ich obojživelnými predkami. Dodnes sa zachovalo niekoľko cicavcov so znakmi plazov (jedným z nich je kladenie vajec). Väčšina cicavcov si zachovala aj znaky obojživelníkov-kĺbové spojenie voľných končatín a najmä kožné žľazy. Prvé cicavce boli malé, piskorom podobné hmyzožravce.Žili vo svete v ktorom dominovali dinosaury. Prežiť im umožňovala najmä ich stála telesná teplota-mohli totiž aktívne získavať potravu aj v noci, keď bolo chladnejšie.

            Rôznorodosť cicavcov sa rýchlo zvýšila približne pred 65 miliónmi rokov, keď vyhynuli dinosaury. Súčasné cicavce sa vyznačujú veľkou rozmanitosťou tvarov i veľkostí, a hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že majú len máločo spoločné, tvoria zreteľne vymedzenú triedu stavovcov . Jedným z ich spoločných znakov sú mliečne žľazy samíc. Tvorí sa v nich mlieko čiže hlavný zdroj výživy pre mláďatá. Všetky cicavce s výnimkou vajcorodcov rodia mláďatá. Ďalším spoločným znakom cicavcov sú chlpy. Telo majú pokryté srsťou, ktorá im umožňuje udržiavať stálu telesnú teplotu 36 až 38 stupňov.    

            Vo vývoji nervovej sústavy, najmä mozgu, predstihujú ostatné stavovce, čo sa prejavuje v ich zložitom inštiktívnom správaní. medzi cicavcami prevažujú suchozemské živočíchy, niektoré sa však vrátili do vodného prostredia (tuleňotvaré, lamantínotvaré, veľrybotvaré), iné sa prispôsobili životu pod zemou (napr. krtkovité), netopierotvaré cicavce dokážu dokonca aj lietať. S tým súvisí aj mimoriadna rozmanitosť ich telesnej veľkosti- najmenší netopierik má hmotnosť iba 2 g, kým vráskavec obrovský až 120 ton. Cicavce zohrali významnú úlohu pri kultúrnom vývoji človeka a doteraz predstavujú- najmä domestikované druhy-hlavný zdroj našich potravín živočíšneho pôvodu.

Podľa spôsobu vývinu mláďat  rozdeľujeme cicavce do troch podtried :

1. Vajcorodce

2. Vačkovce

3. Placentovce